Čas čítania: 5 min.

Čo je kľúčom efektívnej komunikácie a spolupráce? Ako môžeme pozitívne vplývať na iných a pri tom ich nemanipulovať? Čo je skutočný spúšťač nášho premýšľania a konania každého z nás a ako môžeme zlepšiť vzájomnú interakciu? Na tieto otázky sa pokúsim odpovedať v tomto blogu.

Ako pomocník mi poslúži model SCARF® od Davida Rocka, nadšeného priaznivca sociálnej neurovedy a zakladateľa inštitútu Neuroleadership. SCARF® je akronym piatich anglických slov a dostaneme sa k nemu o pár riadkov nižšie. A keď už sme pri neurovede, poďme sa pozrieť na to, ako náš mozog vníma okolitý svet a ako s tým súvisia naše vnútorné potreby, resp. motivácie.

Princíp triedenia

Neurovedec Evian Gordon tvrdí, že základným organizačným princípom mozgu je minimalizovať hrozby a maximalizovať odmeny. Čo to znamená? Náš mozog neustále a intenzívne a tým naozaj myslím intenzívne, v priemere päťkrát za sekundu, vyhodnocuje každý podnet, ktorý zaznamená svojimi zmyslami. Drvivú väčšinu týchto procesov si neuvedomujeme. Vnímame ich až vtedy, keď mozog vyhodnotí určité situácie ako hodné povšimnutia.

Primárne sa mozog sústreďuje na všetko, čo nás môže ohroziť. Fyzicky aj sociálne. Napríklad či na nás spadne lešenie, pod ktorým ideme alebo nás kolegovia nezavolajú na pivo po práci, pričom by sme sa tak radi pridali. Zaujímavé je, že neurookruhy v mozgu nerozlišujú medzi hrozbou typu útok diviaka na prechádzke v lese a vylúčením v kolektíve. Pre mozog sú obe udalosti z pohľadu vnímania bolesti či hrozby rovnocenné.

Sociálne potreby sú rovnako vnímané ako potreba vody, jedla a strechy nad hlavou.

Hrozby vnímame oveľa silnejšie než odmeny a emócie po nich odoznievajú dlhšie. Všetky hrozby sa snaží mozog minimalizovať – vyhýbať sa im.

Sekundárne sa mozog zaoberá aj odmenami. To sú situácie, ktoré nám prinášajú príjemný pocit. Napríklad úspešná teamová spolupráca alebo pozvanie na narodeninovú párty. Odmeny mozog vyhľadáva a snaží sa ich maximalizovať – opakovať čo najčastejšie.

5 potrieb

Poďme sa bližšie pozrieť na model SCARF®. Ten obsahuje päť domén ľudskej sociálnej skúsenosti. Status – status, Certainty – istota, Autonomy – autonómia, Relatedness – vzťahovosť, Fairness – férovosť. Zažívame ich v menšej či väčšej miere každý a pri ich nenapĺňaní sme v stave hrozby a naopak pri ich napĺňaní v stave odmeny. Ak ich pochopíme, môžu nám zlepšiť komunikáciu a fungovanie s inými ľuďmi doma aj na pracovisku.

Status

Podľa vedca Michaela Marmota je status najvýznamnejším činiteľom ľudskej „životnosti“ a zdravia. Status je naše nevedomé hodnotenie seba voči iným v akejkoľvek dennej interakcii. Vždy, keď sa s niekým stretneme a to aj len letmo bez konverzácie, vyhodnocujeme naše postavenie voči nemu. Nevedome sa porovnávame a vytvárame si úsudky, či sme „nižšie“ alebo „vyššie“ ako náš náprotivok. Mozog uvažuje o statuse podobne, ako keď uvažuje o číslach. Sila vyššieho statusu sa dá prirovnať k nečakanej finančnej odmene. Pri pocite, že máme vyšší status sa zvyšujú hladiny dopamínu, ktorý umocňuje pozitívne emócie.

Hrozba nižšieho statusu vzniká pri dávaní rád, inštrukcií alebo návrhov. Poznámka: v koučingu sa radám vyhýbame oblúkom. Jeden z dôvodov je práve neohrozenie statusu koučovaného.

Mnoho každodenných konfliktov vyplýva práve z hrozby a strachu, že budeme v očiach druhého vyzerať ako niekto menejcenný.

Ako môžeme konať tak, aby sme neznižovali status druhého a tým ho nevystavovali hrozbe? Môžu to byť úprimné ocenenia a pochvaly, vo firemnom prostredí verejné. Pozitívna spätná väzba a pýtanie si iného názoru na tému, ktorú riešime.

Istota

Mozog neustále vyhľadáva vzorce v našom správaní, ukladá ich na ich základe predpovedá, ako sa budeme správať v budúcnosti. Mozog je ako veštica, ktorá nám ochotne povie, čo nás čaká a neminie. Veľkou výzvou preňho je, keď sa tieto predpovede nesplnia. Vtedy nastupuje pocit hrozby a potreba hľadania záchytných bodov čiže istôt. Už len  malá neistota vie vytvoriť chybovosť v našom rozmýšľaní a sústredení.

Viete, prečo máme radi hudbu s jednoduchou a opakujúcou sa melódiou? Práve preto, že je predvídateľná. Keď sa očakávania mozgu stretnú s realitou, zvyšujú sa hladiny už spomínaného dopamínu. Preto máme ten príjemný pocit, keď ide všetko „ako má“.

Vytváranie a udržiavanie istoty môžeme podporiť rutinou, opakovaním rovnakých návykov v rovnakom čase. Vyjasnením si o čom bude porada alebo aj rozhovor s kamarátkou pri káve a ako dlho bude trvať. Samozrejme je dôležité, túto nebadanú dohodu dodržať.

Autonómia

Sloboda voľby, mať možnosti výberu, mať pocit kontroly nad situáciou a životnými udalosťami. To všetko spadá pod potrebu autonómie, potreby rozhodovať o nás samotných samostatne.

Aj malé a nenápadné hrozby môžu prerásť do obludných rozmerov, pokiaľ máme pocit, že ich nemáme pod kontrolou.

Podľa vedca Donnyho, keď sa na stresujúcu situáciu pozrieme ako na riešiteľnú, je pre náš mozog oveľa menej deštruktívna, ako keď ju vnímame mimo našej kontroly.

Vo firemnou prostredí je často autonómia zamestnancov ohrozená mikromanažovaním a malou mierou samostatného rozhodovania. Pocit odmeny u druhého môžeme vždy zvýšiť, keď mu dáme na výber aspoň z dvoch možností a čo najväčšiu škálu situácií pre kreativitu, rozhodovanie a sebamanažovanie.

Vzťahovosť

My ľudia sme sociálne tvory a súvisí to s našou potrebou byť členom tlupy či skupiny z pradávnych čias. Ak totiž jedinec zostal sám, šanca na jeho prežitie mimo skupiny sa rapídne znížila. V dnešnej dobe nám už primárne nejde o prežitie fyzické, no dôležité je to sociálne. Mozog neustále vyhodnocuje, kto patrí a nepatrí do našich kruhov, kto môže odtiaľ potenciálne vystúpiť či naopak vstúpiť. Rozhodujeme sa, či je niekto priateľom alebo nepriateľom. Keď niekoho nepoznáme, podvedome a automaticky ho náš mozog zaradí do kategórie nepriateľ. Preto sme pri stretnutí s novým človekom väčšinou opatrní a rezervovaní. Preto radšej ideme do prostredia, kde poznáme aspoň jedného človeka.

Čo môžeme robiť pre budovanie pocitu odmeny zo vzťahovosti? Hľadať témy, ktoré máme s druhým spoločné. Či je to hobby, práca, skúsenosti, obľúbená reštaurácia, čokoľvek, čo nám pomôže nabudiť pocit blízkosti. Tým sa nám do tela vyplaví oxytocín, ktorý je spájaný s družným správaním. Nečakaný telefonát babke, či pohľadnica poslaná z dovolenky pre dávneho priateľa, taktiež vytvára ohromný pocit odmeny.

Férovosť

Naša potreba spravodlivosti a férového zaobchádzania je extrémne odmeňujúca. Naopak, ak máme pocit, že je s nami zaobchádzané nespravodlivo, v mozgu sa aktivuje tá časť (insular), ktorá spracováva intenzívne emócie ako je odpor. Dokonca, ak máme pocit, že niekto nie je fér, necítime voči nemu empatiu a sme oveľa menej zhovievaví.

Na to, aby sme zvyšovali odmenu z férovosti, stačí relatívne málo. Napríklad úprimná a otvorená komunikácia.

Či už na pracovisku alebo doma s najbližšími. Nastavenie jasných pravidiel fungovania pracovného či súkromného vzťahu. A nemôžem zabudnúť na základné pravidlo: plnenie sľubov. Na nesplnené sľuby vie byť mozog mimoriadne háklivý a vníma ich ako veľkú hrozbu.

Ktorá z vnútorných potrieb je pre vás najpodstatnejšia a kvôli čomu? Teším sa na vaše názory.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Nastavenia ochrany osobných údajov
Pri používaní našich webových stránok používame cookies, aby sme zlepšili vaše prostredie. Ak využívate naše služby prostredníctvom prehliadača, môžete pomocou nastavení webového prehľadávača obmedziť, zablokovať alebo odstrániť súbory cookie. Používame tiež obsah a skripty od tretích strán, ktoré môžu používať sledovacie technológie. Nižšie môžete selektívne poskytnúť svoj súhlas, aby ste takémuto vloženiu tretej strany mohli povoliť. Úplné informácie o súboroch cookie, ktoré používame, o údajoch, ktoré zhromažďujeme, ao tom, ako ich spracovávame, nájdete na našej Nastavenia ochrany osobných údajov
Youtube
Súhlas so zobrazením obsahu od - Youtube
Vimeo
Súhlas so zobrazením obsahu od - Vimeo
Google Maps
Súhlas so zobrazením obsahu od - Google
Spotify
Súhlas so zobrazením obsahu od - Spotify
Sound Cloud
Súhlas so zobrazením obsahu od - Sound
Copy link
Powered by Social Snap