Zvyknete sa rozprávať sami so sebou? Zdá sa vám to zvláštne, či naopak vám vnútorný dialóg pomáha? Self-talk je vedcami overená metóda, ktorá pomáha regulovať myšlienky, pocity, či správanie pod sociálnym stresom. Každý z nás vedie denne stovky dialógov či monológov sám so sebou. Vnútorný hlas spracúva naše momentálne myšlienky ohľadom všetkého, čo sa okolo nás a v nás deje. Toto hovorenie k samému sebe resp. self-talk ovplyvňuje sebakontrolu a to tým, aké slová použijeme. Konkrétne, keď pri sebapozorovaní použijeme vlastné meno, zvyšujeme našu schopnosť ovládať svoje myslenie a následne správanie.
Ja či on?
V roku 2010 sa basketbalová legenda LeBron James rozhodoval o svojom ďalšom pôsobení. V rozhovore o svojom rozhodnutí prejsť do tímu väčšieho mesta povedal: „Jedna vec, ktorú som nechcel urobiť, bolo emocionálne rozhodnutie. Chcel som urobiť to, čo je najlepšie pre LeBrona Jamesa a urobiť to, čo urobí LeBrona Jamesa šťastného.“ Vedci tvrdia, že práve takýmto odosobnením sa a poukázaním na seba v tretej osobe zvyšujeme samoreguláciu. Čím častejšie sa oslovujeme krstným menom, tým vyššia je pravdepodobnosť odstúpenia od našich zážitkov a skúseností a to najmä tých negatívnych.
Ako je pre nás jednoduché ovládať svoje emócie prostredníctvom samorozhovoru s použitím tretích osôb? Regulácia emócií, tak ako pri mnohých formách sebakontroly, sa zvyčajne považuje za náročný proces Do veľkej miery závisí od vedomých kontrolných mechanizmov, ktoré tlmia emocionálne reakcie. To si vyžaduje od nášho mozgu veľa sústredenia a tým pádom zvýšenú spotrebu energie, najmä kyslíka a glukózy. Môže self-talk s použitím oslovenia seba ako tretej osoby relatívne bez námahy vytvárať emočnú kontrolu? Vyzerá to, že áno.
Experiment „rande naslepo“
Dobrovoľníčky vo výskume univerzít Michigan a Berkeley mali za úlohu urobiť pozitívny prvý dojem na osobu opačného pohlavia počas krátkej konverzácie. Pred samotným experimentom prvá skupina opisovala svoje pocity spojené so sociálnou interakciou v prvej osobe, druhá skupina reflektovala na svoje pocity v tretej osobe. Vedci po experimente prišli na to, že druhá skupina výrazne znížila úzkostný stav, ktorý mala pred spoločenskou konverzáciou. Môže to znamenať, že oslovenie sa v tretej osobe urýchľuje zotavenie sa zo sociálnych stresorov – napr. zoznamovanie sa s novými ľuďmi. Ďalšie zistenie sa týka samotnej interakcie. Účastníčky z druhej skupiny boli počas spoločenskej konverzácie menej nervózne a urobili pozitívnejší prvý dojem.
Ďalší experiment rozšíril predchádzajúci o zistenie, že self-talk v tretej osobe počas sebapozorovania pred verejným vystúpením výrazne zlepšuje výkon na javisku. Najmä v prípade, keď nemá prednášajúci dostatok času na prípravu reči. Znižuje pocit hanby po výkone a rečník sa menej zaoberá negatívnymi dopadmi vystúpenia.
Odosobnenie sa v koučingu
Metódu rozprávania o sebe v tretej osobe využívame často aj v koučovacom rozhovore. Odstup od vlastných myšlienok, pohľad z iného uhľu či nadhľad dodáva koučovanému nové perspektívy, myšlienky, emócie a tým priestor na vytvorenie si vlastného riešenia situácie. Zistenia vedcov naznačujú, že (samo)rozhovor v tretej osobe neprepája sieť oblastí mozgu, ktoré sú zvyčajne zapojené do kognitívnej kontroly emócií. Tým pádom „neprežívame“ konkrétnu situáciu tak intenzívne a sme schopní sa odosobniť a poradiť samým sebe ako by sme radili najlepšiemu kamarátovi.
Ako sa vám darí regulovať samých seba vďaka vnútornému dialógu? Napíšte mi do komentárov 🙂
SK 
EN 
Najnovšie komentáre