Čas čítania: 7 min.

O mozgu koluje v spoločnosti veľa mýtov. Na niektoré z nich som sa v tomto blogu zamerala a pomocou vedeckých štúdií potvrdila alebo vyvrátila.

1. 10% využitie mozgu

Pamätám si pocit môjho zhrozenia, keď som zistila, že používame len 10% kapacity nášho mozgu! Taký nevyužitý potenciál! Čo všetko by sme mohli robiť inak, ako inak by sme mohli rozmýšľať, keby percentá využitia mozgovej kapacity stúpli aspoň na 20. Vedeli by sme sa teleportovať, využívali by sme telepatiu namiesto slov, lietali by sme na Mars na dovolenku rýchlosťou svetla…

Toto sa udialo asi pred 20 rokmi a dnes našťastie nie som zhrozená, naopak fascinovaná, ako úžasne mozog využíva 100% svojho potenciálu. Ako ukazujú prieskumy, mnohí veria, že 10 percentné využitie mozgu je vedecký fakt. V nedávnom prieskume 43-59% učiteľov z celého sveta uviedlo, že si myslia, že je to pravda.Možno je to práve preto, že by sa im páčilo žiť v sci-fi svete a dúfajú, že stále majú dostatočnú mozgovú rezervu na to, aby sa sny stali realitou.

Mozog spotrebuje asi 20% našej metabolickej energie aj keď zaberá len 2% našej fyziognómie. Vďaka funkčnej magnetickej rezonancii vieme, že používame celý  mozog v každom jednom okamihu. Neznamená to však, že elektrický prúd prechádza každým neurónom simultánne. Podľa toho, akej činnosti sa venujeme alebo s čím sa práve pasuje naše fyzické telo, sú niektoré oblasti mozgu viac či menej aktívne.

Je možné, aby takto energeticky náročný orgán pracoval tak nevýkonne? Nie je. Inak by sme sa nestali tým dominujúcim živočíchom na Zemi, ktorý je schopný premýšľať o svojom premýšľaní a premietať si predstavy o tom, čo sa stane v budúcnosti. To vieme vďaka prefrontálnemu kortexu, časť predného mozgu zodpovedná za rozmýšľanie.

Čo je neuroplasticita?

Je to úžasná vlastnosť mozgu premieňať sa v čase. Zakaždým, keď si vytvoríme novú spomienku, naučíme sa niekoho meno, či novú zručnosť, alebo si len zaviažeme šnúrky na teniskách, náš mozog sa zmení. Spomienky sa ukladajú ako vzorce aktivity medzi neurónmi a zakaždým, keď sa dozvieme niečo nové, vytvoria sa nové spojenia (synapsie).

Štúdie za posledných desať rokov sledovali zmeny v mozgu, keď sa ľudia učili nové zručnosti. Učenie sa nových motorických schopností, ako napríklad žonglovanie, je sprevádzané podstatnými zmenami v mozgu. Konkrétne v objeme mozgového tkaniva. Tieto zmeny sú úzko spojené s trvaním a praxou a po období bez praxe sa zvrátia. Preto sa vraví, že tréning robí majstra. Potrebujeme v dostatočnom objeme a frekvencii opakovať činnosti, v ktorých sa chceme zdokonaliť.

10% využitie mozgovej kapacity je teda mýtus.

2. Inteligencia je vrodená

Práve s neuroplasticitou je spojená myšlienka o tom, že naša inteligencia je vrodená, fixná a nevieme to nijako ovplyvniť.

Jedna štúdia v USA sa zamerala na to, ako by viera v učenie mohla ovplyvniť matematické výsledky u dospievajúcich v období dvoch rokov. Zistili, že tínedžeri, ktorí sa naučili, že inteligencia je poddajná, výrazne prekonali tých, ktorí sa naučili, že inteligencia je fixná. A to najmä v technických  predmetoch. Dáva vám teraz myšlienka „všetko je v hlave“ zmysel?

Rastúca vs. fixná myseľ

Súčasne najznámejšou propagátorkou teórie rastovej a fixnej mysle je Carol Dweck. Tá tvrdí, že tí, ktorí veria v rastovú myseľ, sú schopní sa naučiť čokoľvek v priebehu života. Pokiaľ tomu venujú dostatočné úsilie a čas. Sú usilovní v objavovaní nových oblastí, ktoré stoja za to prebádať alebo ich ovládať a veria, že len talent nestačí. Naopak fixne mysliaci ľudia majú potrebu dokazovania ostatným, aké majú nadanie. Bránia sa zmenám. Veria, že talent je darom, ktorý im buď bol alebo nebol dopriaty a neveria, že sa môžu naučiť nové veci.

Výskumy na druhej strane tiež ukazujú, že až 65% variability vo výkone školákov možno pripísať genetike.

Tak ako to je? Je naša inteligencia geneticky predurčená, alebo ju vieme počas života pozitívne ovplyvniť?

Genetické, neurovedecké a behaviorálne štúdie ukazujú, že hoci existuje teória o fixnej a predurčenej inteligencii, jej úplné naplnenie a odhalenie výrazne závisí od prostredia, v ktorom sa formujeme. Tiež od toho, akým spôsobom vnímame naše schopnosti, kultúru, domov a učiteľov, ktorými sme ovplyvňovaní.

Ak teda hovoríme o inteligencii ako o teoretickom základnom potenciáli, ide o neurovedecký fakt. Ak však hovoríme o našej neschopnosti a nemožnosti meniť a zvyšovať náš inteligenčný potenciál, je to mýtus.

3. Rozmýšľame viac ľavou alebo pravou hemisférou

Tvrdenie o tom, že sme buď „pravomysliaci“ alebo „ľavomyslliaci“ sa mi zdá byť veľmi populárne o to viac, keď je v ňom zahrnutý aj rodový aspekt. Ženy premýšľajú viac pravou hemisférou, lebo sú viac emotívne a kreatívne. Muži naopak ľavou, lebo sú logickí a analytickí. Počuli ste už niekedy tieto vety?

Pri pohľade na hrubú anatómiu mozgu je jedným z najvýraznejších rysov to, že existujú dve hemisféry, ktoré sú spojené spojivovým tkanivom nazývaným kalózne teleso. Dovolím si o ňom tvrdiť, že je to najlepší mediátor na svete 😊  Vďaka nemu totiž môžu hemisféry spolupracovať.

V mnohých prípadoch je spracovanie vstupov čiastočne alebo úplne riadené jednou hemisférou. Ide o lateralizáciu alebo hemisférickú špecializáciu. Pomocou neuroimagingu sú vedci schopní sledovať štruktúru a funkciu lateralizácie, ako aj porozumieť tomu, ako hemisféry spolupracujú a ako sa mení ich interakcia v priebehu života.

Ako sa prejavuje lateralizácia konkrétne?

Napríklad pri reči ľavá hemisféra spracúva zvuk slov, zatiaľ čo pravá im prisudzuje význam v rámci daného kontextu a aspektov ako napríklad intonácia.

Je tiež pravda, že lateralizácia sa medzi jednotlivcami líši. Jednak v štrukturálnej lateralizácii, čiže do akej miery sa mozgové tkanivo líši v každej hemisfére. Ako aj vo funkčnej lateralizácii, teda do akej miery je aktivita v rôznych hemisférach odlišná. Očividným prejavom sú praváci a ľaváci.

Ľudia však nevykazujú všeobecnú dominanciu jednej alebo druhej hemisféry. V roku 2013 sa na univerzite v Utahu uskutočnila rozsiahla štúdia, v ktorej sa analyzovala aktivita mozgu na viac ako 1 000 osobách, keď boli v stave pokoja. Vedci nenašli žiadne dôkazy, ktoré by podporovali myšlienku, že sme vnútorne „ľaví“ alebo „praví“ podľa toho, ako je náš mozog nastavený. Ide teda o mýtus.

4. Mozog neodpočíva

Mozog je veľmi usilovný a pracovitý a dokáže fungovať bez odpočinku. Je to naozaj tak? Spánok zaberá približne jednu tretinu nášho života a vedci dlho nevedeli odhaliť, čo sa skrýva za touto potrebou. Spánok slúži na regeneráciu buniek tela, odstránenie nepotrebných informácií z mozgu a podporu učenia a pamäte. Hrá dokonca dôležitú úlohu pri regulácii nálady, chuti do jedla či libida.

Dva druhy spánku

Mozog v spánku prechádza 4 fázami, ktoré sa striedajú. Zároveň generuje dva odlišné typy spánku. Prvý typ spánku je s pomalými vlnami (Slow Wave Sleep – SWS), známy ako hlboký spánok. V prvých troch fázach prevláda tento typ spánku sprevádzaný veľkými pomalými mozgovými vlnami, uvoľnenými svalmi a pomalým, hlbokým dýchaním a zníženou teplotou tela.

Druhý typ spánku sprevádza rýchly pohyb očí (Rapid Eye Movement – REM), tiež nazývaný snový spánok. Zvýšená mozgová aktivita sa vlnami približuje tej, ktorú máme počas bdenia. V tomto type spánku sa zrýchľuje dýchanie, zvyšuje sa krvný tlak aj tlkot srdca. Môžeme znova prežívať zážitky z uplynulého dňa, čo sa prejavuje pohybom končatín. REM spánok je dôležitý pre konsolidáciu pamäte. Mozog triedi všetky vstupy, informácie a rozhoduje sa, ktoré si ponechá a ktoré vymaže. Ponechané spája s tými, ktoré už máme uložené a vytvára nové myšlienkové mapy a schémy.

Vedci prišli na fakt, že príliš skoré vstávanie má negatívny vplyv na našu pamäť. Na jej kvalitné fungovanie sú potrebné síce oba typy spánku, no REM spánok sa vo väčšej miere vyskytuje v druhej polovici spánku a jeho príliš skoré ukončenie môže mať negatívny dopad aj na iné funkcie. Výskumy napríklad dokázali, že deti vo veku 10-14 rokov, ktoré sa jednu noc nedostatočne vyspali, mali na druhý deň problém s abstraktným myslením a rečovými schopnosťami.

Predstava, že mozog neodpočíva je mýtus. Nevypne celkovo, ale šlofíka si rád dopraje.

5. Sociálne médiá ovplyvňujú fungovanie mozgu

Už vieme, čo je neuroplasticita a aký je jej prínos v štrukturálnych zmenách mozgu. Pred dobou internetu a sociálnych médií veľký počet výskumov presvedčivo preukázal, že mozog je do istej miery poddajný environmentálnym zmenám a stimulom, najmä pokiaľ ide o učenie sa nových procesov. Na druhej strane môže dôjsť aj ku kognitívnemu poklesu.  Napríklad z dôvodu osvojenia si menej naplňujúceho životného štýlu počas života. (Čas na zamyslenie sa, či v živote robíme to, čo nás napĺňa, baví a robí náš život pútavým?).

Závislí ako od drog

V roku 2019 vedci zistili, že šesť týždňov zapojenia sa do online hrania spôsobilo významné zníženie šedej hmoty v orbitofrontálnej kôre. To je oblasť mozgu zapojená do riadenia impulzov a rozhodovania. Čím viac času pravidelne strávime na internete, tým rýchlejšie si vytvoríme v mozgu návyk. Sociálne siete fungujú cez rovnaké neurochemické okruhy odmeny ako pri užívaní drog. Môže za to chemikália dopamín, ktorý sa vylučuje vo zvýšenej miere a je zodpovedný za slastný pocit odmeny. Preto je častokrát zložité a namáhavé sa z tohto kruhu vymaniť. Nechceme predsa dobrovoľne prísť o príjemný pocit.

Využívanie sociálnych sietí môže mať aj pozitívny dopad. Najmä pre ľudí vo vyššom veku (55-76 rokov), pre ktorých môže online prostredie poskytnúť nový zdroj pozitívnej kognitívnej stimulácie. Napríklad pri vyhľadávaní informácií na internete sa v mozgu zapojilo viac nervových obvodov ako pri čítaní klasických papierových stránok.

Sociálne siete a používanie internetu skutočne majú vplyv na náš mozog a kognitívne procesy. Týka sa najmä našej schopnosti zamerať pozornosť . Mnohostranný tok prichádzajúcich informácií, ktorý nás povzbudzuje k roztrieštenej pozornosti a tzv. multi-taskingu. Ten sme schopní dať do praxe len vtedy, keď robíme rutinné činnosti. Pokiaľ sa však máme naučiť novú zručnosť, náš mozog nemá kapacitu na „preskakovanie“ z úlohy na úlohu. Fakt, že nám chýba fokus – schopnosť trvalého zamerania pozornosti, môže viesť k pocitom ako: roztekaná myseľ, neefektívnosť a prokrastinácia. Sú vám tieto slová povedomé?

Všadeprítomný a rýchly online prístup k informáciám má vplyv na naše vnútorné spracovávanie podnetov a vstupov, ktoré fungovali u homo sapiens ostatných 200 000 rokov. To znie priam revolučne 😊.

Veľkou otázkou zostáva, aký dopad má online sociálny svet a naše správanie sa v ňom na ten skutočný. Mozog totiž nevie rozoznať medzi realitou a „realitou“. Pri predstave nazúreného psa, ktorý nás naháňa alebo veľkého chlpatého pavúka, ktorý nám lezie po ruke, sa v mozgu aktivujú skoro rovnaké neurookruhy, ako keby sa nám to dialo v skutočnosti. Pri intenzívnej predstave takej udalosti by sme začali mať aj rovné fyzické prejavy – zrýchlený dych, zúžené videnie, pot na čele atď.

Používanie internetu a sociálnych médií teda má významný dopad na náš mozog.

Možno o mozgu nevieme všetko, no vieme o ňom pomerne veľa. Napríklad ako sa tvorí, čo ho ovplyvňuje, kde vznikajú myšlienky alebo pomocou funkčnej magnetickej rezonancie vieme zistiť charakter človeka, či aká je jeho obľúbená farba. 

S akými ďalšími mýtami o mozgu ste sa stretli? Dajte mi vedieť v komentári 🙂

 

 

Jeden postreh na "Mýty a fakty o mozgu"

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Nastavenia ochrany osobných údajov
Pri používaní našich webových stránok používame cookies, aby sme zlepšili vaše prostredie. Ak využívate naše služby prostredníctvom prehliadača, môžete pomocou nastavení webového prehľadávača obmedziť, zablokovať alebo odstrániť súbory cookie. Používame tiež obsah a skripty od tretích strán, ktoré môžu používať sledovacie technológie. Nižšie môžete selektívne poskytnúť svoj súhlas, aby ste takémuto vloženiu tretej strany mohli povoliť. Úplné informácie o súboroch cookie, ktoré používame, o údajoch, ktoré zhromažďujeme, ao tom, ako ich spracovávame, nájdete na našej Nastavenia ochrany osobných údajov
Youtube
Súhlas so zobrazením obsahu od - Youtube
Vimeo
Súhlas so zobrazením obsahu od - Vimeo
Google Maps
Súhlas so zobrazením obsahu od - Google
Spotify
Súhlas so zobrazením obsahu od - Spotify
Sound Cloud
Súhlas so zobrazením obsahu od - Sound
Copy link
Powered by Social Snap